Ioannis Anthoulis
2000
Potamia, Greece
Základnými produktmi chovu hospodárskych zvierat spojeného so sezónnym sťahovavým pasením sú mlieko, mäso, syrové výrobky (feta, graviera, manouri) a vlna.
Farm
Summer pastures
Farmu založil starý otec Ioannisa Anthoulisa a v takto vzniknutej rodinnej tradícii pokračoval aj jeho otec. Ioannis Anthoulis je aktívnym poľnohospodárom od svojich 14 rokov. Celá rodina sa v priebehu rokov sťahovala do toho istého zimného a letného regiónu. V zimných mesiacoch sa rodina zdržiava v dedine Blaxogianni v oblasti Elassona. V lete rodina býva v dedine Samarina v prefektúre Grevena. Tento spôsob života bolo potrebné zosúladiť aj so školskou dochádzkou detí. Ioannis Anthoulis ukončil strednú školu a navštevoval odborné vzdelávacie zariadenie pre informatiku. Jeho znalosti z oblasti farmárstva majú empirický charakter
a odovzdávajú sa z generácie na generáciu.
Ioannis Anthoulis chová certifikované plemená oviec, ako sú Sarakatsaniko a Mpoutsiko, a červené plemeno kráv.
Ešte pred pätnástimi rokmi bol májový vertikálny presun výhradne peší. Dnes Ioannis Anthoulis presúva svoje stádo z nížiny do hôr pomocou špeciálnych vozidiel. Na tento presun teda vynakladá značné finančné prostriedky (potrebuje na to približne 17 vozidiel). Rodina sa presúva aj autami. V októbri Ioannis Anthoulis presúva stádo z hôr na nížinu peso, približne 12‒20 dní. Vozidlom sa presúvajú len choré zvieratá.
Väčšina produkcie mäsa sa predáva spoločnosti Farma Elassonas. Okrem toho Ioannis Anthoulis v lete dodáva menšie množstvo do svojho mäsiarstva v dedine Samarina. Vyprodukované mlieko sa predáva do syrárne. Ioannis Anthoulis však vyrába aj cca 500 plechoviek syra feta a malé množstvo syra kefalograviera a manouri vo vlastnej réžii, ktoré potom samostatne predáva. Vlna sa nepredáva.
Ioannis Anthoulis má okrem svojej rodiny k dispozícii aj sedem stálych zamestnancov, vykonávajúcich činnosti spojené s transhumančným farmárstvom. Informoval nás, že má problém nájsť pracovníkov, ktorí by boli ochotní pracovať na jeho farme počas celého roka. Dlhé roky zamestnával robotníkov z Albánska a Bulharska. Žiaľ, mnohí z nich zmenili zamestnanie alebo sa vrátili do svojich domovských krajín. Šanca získať nových zamestnancov pre tento druh prác je teda obmedzená. Ďalším problémom je nepochopenie zo strany ľudí, ktorí nevedia, čo je sezónne sťahovavé pasenie a aký má význam. Ioannis Anthoulis a jeho pracovníci čelia značným problémom najmä pri približovaní sa k obývaným miestam so svojimi stádami. Uviedol nám príklad svojho otca, ktorého zastavila policajná hliadka kvôli kontrole. Keďže nemal pri sebe preukaz totožnosti, bol nútený nechať zvieratá niekoľko hodín osamote. V dôsledku toho vznikli značné škody, pretože nemal kto ochrániť stádo pred divou zverou. Ioannis Anthoulis nám okrem toho povedal, že presúvanie po vlastných nohách všestranne prospieva jeho stádu a zlepšuje celkovú kondíciu zvierat.
Ioannis Anthoulis je presvedčený, že transhumancia je spôsob života. Zvieratám sa venuje od svojich štyroch rokov. So svojim stádom chodí po tradičných trasách, ktoré si pamätá od detstva a považuje to za jedinečný zážitok. Má rád zvieratá, hory, ale aj všetky činnosti spojené s transhumanciou. Z jeho strany však zároveň ide o prácu, ktorá je hlavným zdrojom príjmov pre neho a jeho rodinu.
Ioannis Anthoulis uviedol, že chová autochtónne plemená, ktoré sú dobre prispôsobené prostrediu gréckej krajiny, ale sú relatívne málo produktívne.
Ioannis Anthoulis sa rozhodol pre ekologicky hospodáriacu farmu, ktorá mu prináša vyšší príjem. Je známe, že ceny mlieka a farmárskeho sortimentu vyprodukovaného prírode blízkym spôsobom sú vyššie, pretože majú aj vyššiu kvalitu.
Ioannis Anthoulis by chcel, aby ho štát viac motivoval k starostlivosti o autochtónne plemená a nenútil ho k využívaniu novovyšľachtených plemien kvôli dosiahnutiu väčšieho zisku. Nemá záujem o chov novovyšľachtených vysokoproduktívnych plemien, pretože chce dodržiavať tradičné formy sezónneho sťahovavého pasenia. Z toho dôvodu aj naďalej dojí svoje zvieratá ručne v horách. V súčasnosti je jeho stádo veľmi veľké a on nemá čas zaoberať sa ničím iným ako svojimi súčasnými aktivitami.
Ioannis Anthoulis je presvedčený, že správne obhospodarované pasienky dokážu počas sezóny v plnej miere pokryť potreby zvierat bez akéhokoľvek dopĺňania výživy zo strany farmárov. Je presvedčený, že vegetácia horských pastvín je veľmi bohatá, čo dodáva ich produktom značnú pridanú hodnotu.
Ioannis Anthoulis komunikuje s ostatnými farmármi prostredníctvom Facebooku. Okrem empirických znalostí nemá žiadne vzdelanie.
Ioannis Anthoulis sa obáva, že problémy spôsobené nedostatkom zamestnancov ho možno čoskoro prinútia znížiť veľkosť stáda a založiť malý podnik zameraný na predaj svojich výrobkov.
Ioannis Anthoulis sa domnieva, že programy pre mladých poľnohospodárov im výrazne nepomáhajú stať sa farmármi, ktorí by sa mohli živiť chovom zvierat spojeným s tradičným transhumančným pasením. Náklady na nákup zvierat a príslušnej infraštruktúry sú veľmi vysoké. Mladí poľnohospodári by mali mať vlastné peniaze, aby mohli začať podnikať.
Na druhej strane Ioannis Anthoulis by mladým ľuďom neodporúčal začať s transhumanciou, pokiaľ nemajú vhodné skúsenosti. Domnieva sa, že začínajúci farmár by sa mal najprv dočasne pripojiť
k skúsenému kolegovi praktizujúcemu transhumanciu a až potom sa rozhodnúť, či sa jej bude v budúcnosti venovať alebo nie.
Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však len názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nemôžu niesť zodpovednosť.
