Fabio Fornasa je pastierom už viac ako 40 rokov. Je jedným z mála pastierov, ktorí na prepravu novonarodených jahniat ešte stále využívajú osly. Fabio Fornasa spolupracuje s Manuelom, 24-ročným mladým pastierom, ktorý má vlastné stádo. V súčasnosti žiaľ stratil prístup k dvom sezónnym horským farmárskym usadlostiam, ktoré si v minulosti prenajímal.
Fabio Fornasa
1980s
Between Dolomiti, Vicenza’s Prealps and Padova
Hlavným produktom je mäso. Okrem toho sa pri pasení zvierat získava vlna, udržiava sa krajina a biodiverzita a odovzdávajú sa nadobudnuté skúsenosti a poznatky.
Winter pastures
Fabio Fornasa a neskôr s ním Manuel si prenajímali dve sezónne farmárske usadlosti (malghe) medzi Folgariou (Dolomity) a Asiagom (predhorie Álp blízko Vicenzy) s 200 ha pasienkov. V zime sa so svojimi ovcami presúvali do provincií Vicenza a Padova. V máji sa vracali do Dolomitov a alpského predhoria blízko Vicenzy. Teraz však ľudia žijúci v týchto horách stratili právo na využívanie týchto usadlostí, preto si Fabio Fornasa a Manuel budú musieť nájsť iné miesto alebo budú nútení tráviť aj letné obdobia na rovine.
Fabio Fornasa sa nenarodil v rodine pastierov, ale ako tínedžer sa stretol s viacerými pastiermi a naučil sa od nich robiť túto prácu.
Doteraz využívané letné pastviny sa nachádzajú v horskej krajine
s lúkami. Ide o bežné plochy, typické pre náhornú plošinu Asiago. Krajina na rovine sa vyznačuje otvorenými a veľkými poľami
s menšími plochami viníc. Oblasť sa označuje ako „agropolitná“, pretože je tu silné prepojenie medzi urbanizovanými a vidieckymi územiami.
Ovce patria k dvom vybraným plemenám typickým pre severné Taliansko, a síce k plemenám Biellese a Bergamasca.
Typ presunu je vertikálny, dospelé stádo sa počas neho pohybuje vždy po vlastných nohách. Fabio Fornasa zvyčajne prekonáva viac ako 1000 výškových metrov medzi rovinami a horami.
Fabio Fornasa spolupracuje s Manuelom, ktorý je tiež pastierom.
Fabio Fornasa predáva niektoré jahňatá a staršie ovce. Predajcovia mäsa potom predávajú mäso svojim zákazníkom.
V horách aj na rovine sa vyskytuje niekoľko hrozieb a výziev. V horách pastieri a farmári súperia o získanie práva využívať verejné sezónne farmárske usadlosti. Kvôli súčasnej strate prístupu k nim hrozí, že dvaja pastieri budú nútení ostávať na rovine aj v lete. Okrem toho sa zvýšil počet vlkov, čo zvyšuje riziko napadnutia oviec. Na rovine prebieha príliš veľká urbanizácia a veľkoplošné poľnohospodárstvo,
v dôsledku čoho je k dispozícii čoraz menej plôch vhodných na pasenie oviec. Ovce sa často musia pásť na súkromných poliach, ale niekedy sa tomu ich majitelia bránia. Niektoré obce sa rozhodli zakázať pasenie na všetkých svojich pozemkoch.
Fabio Fornasa začal s pasienkovým chovom z vášne pre túto prácu
a z rovnakého dôvodu v ňom pokračuje aj napriek tomu, že
v porovnaní s inými zamestnaniami nemá pasienkový chov žiadne osobitné ekonomické výhody.
Plemená Biellese a Bergamasca sú v tejto oblasti najrozšírenejšie
a pôvodne boli vybrané kvôli produkcii mäsa.
Súčasný systém produkcie je rovnaký ako pri tradičnom pasení,
s niektorými inováciami, ktoré sú dnes štandardom pre všetkých, ktorí sa tomuto spôsobu farmárčenia venujú. Fabio Fornasa naďalej premiestňuje novonarodené jahňatá počas prvých dní vo vreciach zavesených na chrbtoch oslov. Tento spôsob pomáha zachovať vôňu matky, vďaka čomu matky dokážu rozpoznať svoje jahňatá. Väčšina ostatných chovateľov už jahňatá preváža na nákladných autách.
Podľa Fabia Fornasu nie je ľahké dosiahnuť dostatočný príjem len
z peňazí zarobených transhumanciou. On a Manuel sa budú musieť spoľahnúť na pomoc Európskej únie (ak sa im podarí prenajať si vhodné sezónne farmárske usadlosti).
Zdá sa, že Fabio Fornasa si príliš neuvedomuje svoju a Manuelovu úlohu pri zachovaní biodiverzity krajiny; aspoň to neuvádza ako jeden
z dôvodov, ktoré ho nútia pokračovať v sezónnom sťahovavom pasení.
Na založenie a prevádzkovanie farmy zameranej na transhumanciu je potrebných mnoho praktických zručností a vedomostí, ktoré starší praktici zvyčajne odovzdávajú začiatočníkom osobne. Aj Fabio Fornasa sa takto naučil pracovať ako asistent staršieho pastiera.
Fabio Fornasa sa nezmienil o nijakých plánoch na prípadnú zmenu svojej profesie. Rovnako ako mnohí iní pastieri sa pokúsi prežiť aj nasledujúce obdobia v prostredí, ktoré rok čo rok prináša nové a nové hrozby pre jeho činnosť. Jeho tvorivý prínos spočíva v zachovávaní pozoruhodnej tradície, ktorou je vyžívanie oslov na prepravovanie novonarodených jahniat. V drvivej väčšine ostatných stád v Taliansku sa osly chovajú len ako „folklórny“ prvok. Fabio Fornasa taktiež uviedol, že v minulosti sa skúšal zapojiť do združenia pastierov, ale unavilo ho to a čoskoro odtiaľ odišiel.
Podľa Fabia je najväčšou výzvou prenájom novej sezónnej farmárskej usadlosti v horách. V súčasnosti o veciach často rozhodujú ľudia, ktorí žijú v horách len krátko alebo sú príveľmi mladí, takže im chýbajú potrebné skúsenosti alebo znalosti.
Priestor pre transhumanciu sa neustále zmenšuje, ale počet praktizujúcich sa zvyšuje.
Najväčším prínosom je naďalej žiť z toho, čo obaja pastieri robia najradšej, teda z práce, ktorá sa riadi rytmom úplne odlišným od moderného života.
Podľa Manuela, spolupracovníka Fabia Fornasa, farmár, ktorý sa živí sezónnym sťahovavým pasením a snaží sa začať od nuly, potrebuje predovšetkým vášeň: „Človek si zarobí aj nejaké peniaze, ale na to, aby mohol byť celý čas vonku a žiť takýmto spôsobom, potrebuje vášeň… Ten, kto má vášeň, stará sa o zvieratá a naučí sa s nimi zaobchádzať.”
Funded by the European Union. Views and opinions expressed are however those of the author(s) only and do not necessarily reflect those of the European Union or the European Education and Culture Executive Agency (EACEA). Neither the European Union nor EACEA can be held responsible for them.
