Podnik Farm Milko s.r.o. nadviazal na predchádzajúce skúsenosti a rodinné tradície, ako aj na existujúcu infraštruktúru bývalého poľnohospodárskeho družstva. Po Nežnej revolúcii, v 90. rokoch minulého storočia, sa mnohé štátne poľnohospodárske podniky transformovali na súkromné spoločnosti a Farm Milko s.r.o. je jednou z nich. Existujúca infraštruktúra bola v tomto prípade kľúčovým faktorom, ktorý rozhodujúcou mierou pomohol pri začatí podnikania.
Jana Lešková / Farm Milko s.r.o.
1992
Ľubietová, Slovakia
Farm and summer pastures
Podnik Farm Milko s.r.o. nadväzuje na rodinnú tradíciu a historické spôsoby využívania pôdy v chotári obce Ľubietová. V minulosti sa tu nachádzal obecný salaš. V zimnom období sa zvieratá (prevažne ovce) chovali v maštaliach a v letnom období na horských pasienkoch v okolí obce. Po násilnom prevode súkromnej pôdy a majetku do štátnej správy počas komunistickej éry (1950‒1989) pracovali členovia rodiny súčasných vlastníkov farmy v miestnom poľnohospodárskom družstve, ktoré v posledných rokoch svojej existencie trpelo výrazným nedostatkom zamestnancov. Po Nežnej revolúcii sa štátom spravované majetky postupne prinavracali pôvodným vlastníkom, prípadne ich bolo možné za výhodných podmienok odkúpiť.
Bývalí zamestnanci poľnohospodárskeho družstva v Ľubietovej väčšinou nemali záujem o súkromné podnikanie v agrosektore. V roku 1992 sa však súčasní majitelia podniku Farm Milko, s.r.o., rozhodli pôdu odkúpiť. Založili rodinný podnik, v ktorom uplatňujú svoje viacgeneračné skúsenosti s chovom hospodárskych zvierat, predovšetkým oviec. Pretrvávajúcim vážnym problémom je však nedostatok zamestnancov. Aj v súčasnosti je to hlavné obmedzenie, brániace rozvoju podniku.
Podnik Farm Milko s.r.o. pôsobí v hornatej pastierskej krajine na severnom úpätí neovulkanického pohoria Poľana. Prirodzeným limitom hospodárskej činnosti človeka sú tu zosuvy pôdy. V minulosti bola obec známa ťažbou medi a s ňou súvisiacim spracovaním medenej rudy. Od 14. do 19. storočia bola jedným zo siedmich banských miest uhorskej monarchie, ktoré významne prispeli k hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju uhorskej monarchie.
Elektronický atlas: Pastviny
Na farme sa chová približne 300 oviec. Majitelia farmy úspešne krížia tradičnú slovenskú valašku a francúzsku ovcu Lacaune. Výsledkom sú ovce s primeraným množstvom srsti, chutným mliekom a mäsom. Výhodou kríženia plemien sú napríklad vlastnosti srsti oviec. V lete, počas horúcich dní, môže valašské plemeno hustá a dlhá srsť zaťažovať a prehrievať. Kríženci majú inú srsť a horúčavy sú pre nich menej náročné. Na jeseň, koncom septembra, sa kríženci ustajňujú skôr, pretože majú tenkú srsť na bruchu. Výhodná je aj kvalita mlieka a mäsa, pretože potravinárske produkty krížencov sú chutnejšie ako pri čistokrvných plemenách. Výhoda kríženia spočíva aj v tom, že obnovuje genofond a minimalizuje príbuzenskú plemenitbu.
Ide o vertikálny presun. Špecifickým prvkom pastvy sú horské pasienky v relatívne väčších nadmorských výškach (550 ‒ 700 m n. m.) nad obcou, kde sa zvieratá počas leta voľne pasú v prírode. Stádo sa na pastviny presúva pešo, rovnako ako pastier a sprievodné strážne psy. Druhové zloženie bylín pozitívne ovplyvňuje kvalitu mlieka a mäsa.
Spoločnosť prevádzkuje vertikálnu spoluprácu na trhu. Svoje mliečne a mäsové výrobky predáva veľkoobjemovému spracovateľskému priemyslu.
Farma je jedným z mnohých dodávateľov pre domáci aj zahraničný trh.
Rozvoj podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve si v súčasnosti vyžaduje viac zamestnancov. Rozvinulo sa moderné bývanie a funkcia vidieckeho bývania sa zmenila z produktívnej poľnohospodárskej na viac-menej obytnú, resp. obytno-rekreačnú. Tento vývoj mal za následok presun pracovných síl z poľnohospodárskeho sektora najmä do sektora služieb a obchodu v mestách.
Hlavným dôvodom pre založenie súkromnej farmy bolo sociálne prepojenie s rodinným podnikaním.
Farma zlepšila genetickú kvalitu chovaných oviec krížením tradičného slovenského plemena ‒ valašky a francúzskeho plemena Lacaune.
Farma sa od začiatku zameriava na prírode blízke (ekologické) poľnohospodárstvo na vidieku.
Hlavný príjem farmy predstavuje zisk z predaja mäsa a mliečnych produktov. Výrobky sú veľmi kvalitné a kupujúci ich oceňujú. Je to najmä vďaka kvalitným pasienkom. Časť pasienkov sa nachádza na cirkevnej pôde, ktorá je obzvlášť kvalitná. Už v minulosti boli pozemky s pastvinami cenené pre ich vysokú kvalitu a blízkosť vodných zdrojov, nevyhnutných pre prevádzku salaša.
Farma sa snaží v čo najväčšej miere zachovať ekologickú kvalitu pasienkov a tomu prispôsobuje aj svoje postupy pasenia. Vďaka citlivému prístupu pomáha sezónna pastva zachovať určité druhy, podporuje biodiverzitu a pomáha udržiavať celkovú rozmanitosť krajinných štruktúr. V budúcnosti sa chce farma zapojiť do rozvoja vzdelávania v spolupráci so strednými odbornými školami
a vzdelávacími programami, ako aj do propagácie pastierstva.
Pre úspešné rozbehnutie podnikateľskej činnosti je potrebná existujúca a fungujúca infraštruktúra. Ak infraštruktúra neexistuje, je potrebné externé financovanie (napríklad vo forme nenávratného finančného príspevku). Pracovník v oblasti transhumancie by mal mať vzdelanie v príslušnom odbore, zakončené maturitnou skúškou. Zároveň by mal mať pozitívny vzťah k životnému prostrediu a riadiť sa heslom „žiť a neškodiť prírode“.
Do budúcnosti bude potrebné vyriešiť problém s ubytovaním sezónnych pracovníkov na pastvinách. Ubytovanie v nevhodných podmienkach počas letnej sezóny negatívne ovplyvňuje uchádzačov o zamestnanie.
Skúsenosti ukazujú, že ak by farma mohla poskytnúť kvalitné sezónne mobilné ubytovanie pre uchádzačov (napr. karavan nazývaný po slovensky „maringotka“), o túto prácu by mali väčší záujem napr. aj študenti. Preto je nevyhnutné v budúcich projektoch vyskúšať moderný typ dočasného obydlia a pozvať k nemu študentov stredných odborných škôl. Študenti by si mohli precvičiť svoje zručnosti a lepšie si vyskúšať život na vidieku.
V budúcnosti by sa mobilné ubytovacie zariadenia mohli využívať aj
v agroturistike. Sieť takýchto zariadení by mohla podporiť rozvoj cestovného ruchu v ekonomicky marginálnych regiónoch Slovenska, do ktorých patria aj viaceré územia s tradičnou horskou pastierskou krajinou.
Hlavným predpokladom pre začatie podnikania je existujúca infraštruktúra (poľnohospodárske budovy, stroje, pôda) alebo nenávratná finančná podpora z projektov, ktorú možno na nákup infraštruktúry použiť.
Je nevyhnutné prijať pracovníkov vyškolených v oblasti chovu hospodárskych zvierat, ideálne so zameraním na pastierstvo.
Funded by the European Union. Views and opinions expressed are however those of the author(s) only and do not necessarily reflect those of the European Union or the European Education and Culture Executive Agency (EACEA). Neither the European Union nor EACEA can be held responsible for them.
