Prípadová štúdia

Spolupráca pri transhumancii

>
>

Spolupráca pri transhumancii

Obsah

1. Úvod/zhrnutie

Biofarma, ktorej majiteľkou je Mária Iván Tamáš, je príkladom spolupráce medzi správou národného parku (Slovenský kras) a podnikateľským subjektom. Cieľom chovu kôz je ekologická pastva. Pasením sa udržiavajú pasienky s pestrým zložením bylinných druhov a chránených druhov rastlín. Pasienky v údolí potoka Turňa nachádzajúce sa pod Silickou planinou sú významným prvkom krajinného rázu. Údolie je vstupnou bránou pre turistov na krasovú plošinu.

2. Základné informácie

Hlavného realizátora

Mária Iván Tamáš

Začiatok praxe

2017

Poloha

Silická Jablonica, Slovakia

Zapojené organizácie
  • Súkromný(í) vlastník(ci) pôdy
Celková plocha pôdy obhospodarovanej v ha
  • cca 20 ha
Vlastníctvo pôdy využívanej na sezónne pasenie
  • Vlastný pozemok
  • Prenajatý súkromný pozemok
Hlavné produkty
  • Mäso
  • Krajina
  • Biodiverzita
AT01_2_Photo_Küng
Región NUTS3
SK042 Košice Region
  • Main Farm

    Farm and pastures

Galéria

3. Situácia pred spustením/zmenou/pokračovaním

Hlavnou motiváciou pre založenie podniku bola myšlienka: „miesto, kde má človek veľa, veľa možností pracovať počas celého života, kde je človek súčasťou krajiny a kde môže krajinu zveľaďovať”. Biofarma je výborným príkladom pre budúcich podnikateľov, ktorí by chceli zostať podnikať na vidieku, ale nevedia nájsť nápad, ktorý by im zabezpečil dostatočný príjem na živobytie. Ekologický chov hospodárskych zvierat je atraktívny najmä pre mladú generáciu, ktorej záleží na kvalite životného prostredia.

Dôvodom založenia biofarmy bola rodinná tradícia. Rodičia Márie Iván Tamáš chovali hospodárske zvieratá a venovali sa aj včelárstvu. Pasenie ako trvalo udržateľný spôsob využívania pôdy prebiehalo v minulosti
v celom regióne, a to predovšetkým vďaka prírodným podmienkam
v Slovenskom krase. Spoločný obecný pastier alebo striedajúci sa súkromní pastieri spoločne obhospodarovali všetky zvieratá z jednej dediny. V súčasnosti sa v ekologickom poľnohospodárstve prísne kontroluje počet zvierat na plochu. Preto nie je možné kombinovať pasenie ekologicky chovaných zvierat s inými, ktoré chovajú napríklad susedia.

4. Popis činnosti spojený s transhumanciou

Krajinné typy

Pasie sa na pastvinách obklopených lesnou krajinou. Bývalé zarastené pasienky na svahoch, najmä tých strmších, sa postupne menia na les. Pasienky na horských náhorných plošinách tiež pomaly zarastajú, pretože sú vo väčšej vzdialenosti od obcí a na spásanie pasienkov nie je k dispozícii dostatok hospodárskych zvierat. Ekologická biofarma Márie Iván Tamáš zabezpečuje spásanie pasienkov v údolí potoka Turňa v nadmorskej výške približne 250 ‒ 300 m.

 

Elektronický atlas: Pastviny

Zvieratá - typ/plemeno

Na biofarme Márie Iván Tamáš sa chovajú výhradne kozy. Ide o približne 50 zvierat. Okrem chovu kôz dopĺňa podnikanie aj včelárstvo.

Pohybové vzorce

Táto prípadová štúdia je príkladom horizontálneho presunu hospodárskych zvierat na vidieku. Ide o presúvanie na krátke vzdialenosti, podobne ako pri zvieratách z iných fariem v národnom parku. Kozy sa presúvajú zo stajne na letné pastviny vo vzdialenosti cca 5 km. Pasú sa na pastvinách na dne údolia a na blízkych svahoch.

Forma spolupráce

Okrem chovu kôz je súčasťou podnikania Márie Iván Tamáš aj včelárstvo. Chov kôz aj včelárstvo možno charakterizovať ako podnikanie s pridanou hodnotou. Pasenie pomáha udržiavať kvalitu trávno-bylinných rastlinných spoločenstiev a biodiverzitu pasienkov. Včelárstvo prispieva k zvyšovaniu produkcie plodín a ovocných stromov. Biofarma nemá sklad.

Oslovené trhy/predaj produktov

Najväčšou výzvou je rozšírenie podnikania. Podnikanie obmedzuje byrokracia a nedostatočný počet zamestnancov.

Hrozby a výzvy

V regióne s vysokou nezamestnanosťou je paradoxne ťažké nájsť spoľahlivého pastiera, ktorý má pozitívny vzťah k zvieratám. Záujemcovia o túto prácu by sa mohli vzdelávať spoločne (aj za pomoci vzdelávacích, sociálnych a pracovných inštitúcií), tak aby získali potrebné vedomosti a návyky pre prácu s hospodárskymi zvieratami.

5. Prijaté rozhodnutia

Odôvodnenie

Najdôležitejším faktorom pre začatie podnikania bol osobný záujem pokračovať v rodinnej tradícii chovu hospodárskych zvierat a včiel.

Rozhodnutie pre druh zvierat/konkrétne plemeno

Na rozdiel od tradičného chovu dobytka sa rozhodlo o chove kôz.

Rozhodnutie o systéme produkcie

Keďže pastva prebieha v národnom parku, takéto rozhodnutie je pre národný park veľmi prospešné. Preto môžeme zhrnúť, že ekologické a sociálne dôvody boli najdôležitejšie pre začatie podnikania.

Diverzifikácia príjmov

Príjmy z podnikania sú diverzifikované včelárstvom. Jeho hlavným produktom je med. Včelárstvo sa realizuje umiestnením včiel do blízkosti špecifických zdrojov peľu a následnou produkciou rôznych druhov medu (napr. agátového).

Multifunkčné aspekty

Môžeme zhrnúť, že podnik má tieto multifunkčné aspekty: biodiverzita, krajina, životné prostredie, klíma a opeľovanie.

6. Tréning zručností pre založenie a rozbehnutie podnikania

Začatie podnikania si vyžaduje (prinajmenšom) akékoľvek vzdelanie súvisiace s využívaním pôdy, hoci optimálne je vzdelanie v oblasti poľnohospodárstva. Veľkou pomocou sú aj školenia a kurzy pre mladých poľnohospodárov. Napokon, aby bol takto zameraný podnikateľ úspešný, je nevyhnutný aj pozitívny osobný vzťah
k zvieratám a prírode a radosť z práce. Práca so zvieratami v rodinnej farme a skúsenosti získané v detstve sú pre súčasnú podnikateľskú činnosť kľúčové.

7. Ďalšie kroky do budúcnosti

Chov kôz má výlučne ekologický cieľ ‒ zvýšiť kvalitu trávnych a bylinných porastov a zachovať krajinný ráz údolia potoka Turňa.

V súčasnosti, v danej spoločenskej a hospodárskej situácii, je cieľom podnikania zachovať súčasný model a spoliehať sa na tradície.

Ak by sa v budúcnosti našiel vhodný pastier, bolo by možné uvažovať
o rozšírení podniku.

8. Povzbudenie a odporúčanie zo strany realizátora

Najvýznamnejšou výhodou tejto činnosti je práca v mieste bydliska
a zlepšovanie stavu okolitého prostredia. Pozitívny pocit z tvorby
a zveľaďovania krajiny motivuje Máriu Iván Tamáš k ďalšej práci aj
v čase, keď podnikateľské prostredie na Slovensku nie je k malým
a stredným podnikateľom priateľské. Výzvou do budúcnosti je opustiť zaužívaný model a pokúsiť sa posunúť podnikanie ďalej buď rozšírením súčasných aktivít, alebo širšou ponukou včelích produktov.

Poľnohospodárom na Slovensku by veľmi pomohli pozitívne príklady osvedčených postupov, napríklad príklady fungujúcich podobne zameraných malých a stredných podnikov zo zahraničia. V týchto príkladoch by mohli nájsť nové nápady, získať skúsenosti a nadobudnúť pozitívne postoje (t. j. nevzdávať sa a prekonávať prekážky).