Sezónne farmárstvo sa praktizuje aj aj nórskej obci Øyer a jej okolí. Aj v tomto prípade je hlavnou hnacou silou sezónneho farmárstva snaha
o lepšiu produkciu mlieka. Mlieko odoberá najväčšie nórske mliekarenské družstvo TINE. V roku 2011 sa k tejto činnosti pridal aj rozvoj turizmu
a odvtedy sú návštevníci na sezónnych farmách vítaní tri dni v týždni v priebehu júla.
Simen Løken
2011
Øyer, Norway
Hlavným produktom je mlieko. Keďže farmár a dojičky vítajú návštevníkov, „produktom“ transhumancie je aj prenos poznatkov. Sezónne sťahovavé pasenie zároveň formuje
a udržiava otvorenú krajinu.
Farm
Summer pastures
V nórskej obci Øyer a jej okolí sa sezónne farmárstvo začalo praktizovať už v polovici 19. storočia. Dve farmy hospodárili týmto spôsobom spoločne, mali spoločnú sezónnu farmu a najímali si aj spoločné dojičky. V tom čase sa na sezónnej farme zdržiavali kravy aj kozy. Približne v roku 1920 jedna z fariem od sezónneho chovu upustila. V roku 1965 sa so sezónnym farmárstvom na niekoľko desaťročí prestalo, ale v roku 1987 bola táto činnosť obnovená. V roku 2011 sa k sezónnemu farmárstvu pridružili aj aktivity v oblasti cestovného ruchu a turizmu.
Simen Løken má poľnohospodárske vzdelanie a vyrastal na farme, ktorú sa chystá prevziať. V tomto prechodnom období sa rozhodol pokračovať
v sezónnom poľnohospodárstve. V minulosti trávil počas letných sezón na sezónnej farme veľa času a má na ňu veľa pekných spomienok. Pokračovať
v sezónnom farmárstve bolo podľa neho jednoznačne správnym rozhodnutím. On aj hospodárske zvieratá si pobyt na sezónnej farme užívajú a sezónne poľnohospodárstvo považuje za veľmi dobrý spôsob výroby potravín. Na sezónnej farme sa stará o približne 20 dojníc, päť jalovíc a desať teliat. Ich počet sa z roka na rok mierne obmieňa. Ostatné zvieratá, ako napríklad sliepky, ošípané, králiky a kozy, sú na sezónnej farme najmä kvôli návštevníkom. Kozy sú však užitočné aj pre sprístupnenie pasienkov.
Kravy sa na sezónnej farme počas dňa voľne pasú. Okrem pastvy však dostávajú aj určité množstvo koncentrovaného krmiva. Simen Løken sa množstvo koncentrovaného krmiva snaží znížiť; kravy však potrebujú aspoň nejaké, aby sa produkcia mlieka príliš neznížila. Na dojenie sa používa dojací stroj poháňaný dieselovým generátorom. Hlavným dôvodom praktizovania sezónneho chovu je produkcia mlieka; význam cestovného ruchu však rastie. Sezónna farma prijíma návštevníkov tri dni v týždni v júli. Návštevníci zaplatia vstupné, stretnú sa so zvieratami, zúčastnia sa na dojení a dostanú oblátky, kávu alebo sirup.
Sezónna farma sa nachádza v malom údolí v nadmorskej výške 1000 m n. m., pod hornou hranicou lesa. Je umiestnená na miernom svahu, pričom pasienky sa nachádzajú väčšinou nižšie. Krajina má vysokohorský charakter. Je otvorená so zvlneným terénom.
Väčšina kráv patrí k nórskemu červenému plemenu, ale dve z dojníc patria k plemenu Dola.
Sezóna sa v daných podmienkach začína koncom júna a trvá do prvého septembrového týždňa. Zvieratá sa prepravujú nákladným autom. Vzdialenosť medzi hlavnou farmou a sezónnou farmou je približne 17 km a cesta trvá okolo 20 minút. Výškový rozdiel medzi hlavnou a sezónnou farmou je cca 780 m.
V blízkosti sa nachádzajú a využívajú niektoré ďalšie sezónne farmy a dojičky a farmári si navzájom pomáhajú, napríklad keď sa stratia niektoré kravy.
Mlieko vykupuje spoločnosť TINE, ktorá je najväčším nórskym mliekarenským družstvom.
Ekonomická situácia je náročná, pretože sezónne farmárstvo si vyžaduje viac času a vybavenia. Napríklad stajňa, dojací stroj a nádrž na mlieko sú potrebné tak na hlavnej, ako aj na sezónnej farme. Dve zo sestier Simena Løkena sú dojičkami; z dlhodobého hľadiska však možno bude potrebné, aby funkciu dojičiek (dojičov) prevzal niekto iný. Simen Løken môže tráviť viac času na sezónnej farme, ak nikto iný z rodiny nie je
k dispozícii. V takom prípade je však potrebná väčšia pomoc na hlavnej farme. Mohol by sa tiež rozhodnúť zamestnať ďalšiu dojičku.
Ako už bolo spomenuté, pokračovať v sezónnom farmárstve bolo pre Simena Løkena „správnym“ rozhodnutím, pretože sezónne sťahovavé pasenie je podľa neho súčasťou fungovania farmy. Udržiavaním sezónneho poľnohospodárstva sa Simen Løken zároveň stará o zachovanie farmárskych tradícií.
Hovädzí dobytok Dola je lepšie prispôsobený na pastvu na sezónnej farme ako nórsky červený dobytok. Plemeno Dola potrebuje menej koncentrovaného krmiva a lepšie využíva horské pastviny. Okrem toho sú zvieratá menšie a ľahšie sa pohybujú v nerovnom teréne. Produkujú však menej mlieka.
Produkcia mlieka je integrovanou súčasťou sezónneho farmárstva, ktoré sa v regióne realizuje nepretržite od roku 1987. V roku 2010 všetci farmári z obce Øyer a okolia, praktizujúci sezónne pasenie, usporiadali „Deň otvorených dverí“ s aktivitami ako sú rozprávanie príbehov, výlety či ručné kosenie trávy, a podávali tradičné jedlo. Ukázať návštevníkom, ako sa prevádzkuje sezónna farma, bolo pre farmárov a dojičky pozitívnou skúsenosťou návštevníkov začali vítať aj potom. Sezónna farma bola však v minulosti pre rodinu miestom súkromia a je preto potrebné rozhodnúť, do akej miery bude sezónna farma otvorená pre platiacich návštevníkov. Má sa napríklad privítať návštevník mimo otváracích dní?
Produkcia mlieka je pre farmu základným zdrojom zisku. Ďalším zdrojom príjmom sa vďaka svojmu nárastu stal cestovný ruch a turizmus.
Ako hlavný dôvod sezónneho pasenia sa bežne uvádza vyššia produkcia mlieka. Sezónne sťahovavé pasenie však zároveň charakteristickým spôsobom formuje krajinu. Simen Løken využil čas a prostriedky na obnovenie časti krajiny. Keďže v súčasnosti funguje iba niekoľko sezónnych fariem, tlak na pastvu v súčasnosti na udržanie otvorenej krajiny nepostačuje. Menší tlak na pastvu má za následok zarastanie a nižšiu kvalitu pasienkov. Na otvorenie krajiny nad rámec toho, čo obhospodarujú vlastníci sezónnych fariem vlastnými silami, je potrebná podpora zo strany verejných orgánov.
Štúdium na strednej škole pre ekologické poľnohospodárstvo „Sogn Jord- og Hagebruksskule“ prispieva k získaniu mnohých cenných poznatkov
a nápadov na obhospodarovanie sezónnych fariem. pre výmenu skúseností a získanie nových nápadov sú dôležité aj vzájomné kontakty
s majiteľmi susedných sezónnych fariem počas celého roka, ako aj návštevy susedných sezónnych fariem a sezónnych fariem v iných častiach krajiny. Okrem toho je dôležitým zdrojom inšpirácie aj sledovanie iných sezónnych fariem na sociálnych sieťach.
Simen Løken chce vyskúšať spracovanie časti vyprodukovaného mlieka na maslo, kyslý krém („rømme“) a prípadne tiež syr. Spracovanie mlieka si však vyžaduje viac práce a času ako dodávanie všetkého vyprodukovaného mlieka do spoločnosti TINE; spracovanie by však mlieku zo sezónnej farmy, ktoré Simen Løken vyrába, prinieslo výraznú pridanú hodnotu. V takomto prípade by mohlo byť relevantné zvýšenie počtu kráv plemena Dola, aby sa získal väčší podiel mlieka, vhodnejšieho na výrobu syra.
Sezónne sťahovavé pasenie znamená zmenu každodenného života a pobyt na sezónnej farme je akousi dovolenkou, aj keď znamená oveľa viac práce. Pobyt na sezónnej farme prináša pekné spomienky. Najväčšou výzvou pri sezónnom hospodárení je časová náročnosť.
Veľmi dôležitý je taktiež dobrý kontakt s hospodárskymi zvieratami. Najmä keď sa dobytok voľne pasie, je nevyhnutné, aby poznal ľudí na sezónnej farme.
Funded by the European Union. Views and opinions expressed are however those of the author(s) only and do not necessarily reflect those of the European Union or the European Education and Culture Executive Agency (EACEA). Neither the European Union nor EACEA can be held responsible for them.
