Ide o prípadovú štúdiu novo spustenej sezónnej farmy v lesnatej krajine. Hlavnou hnacou silou jej činnosti je spracovanie mlieka a výroba potravín. Všetko mlieko sa spracúva priamo na sezónnej farme a výrobky sa predávajú buď priamo na mieste alebo prostredníctvom lokálneho obchodu s potravinami. Riadenie sezónnej farmy ‒ pokiaľ ide o množstvo používaného vybavenia, relatívne jednoduché ‒ sa rozhodli zobrať na seba samotné dojičky.
Sina Joten Søndmør
2020
Sømådalen, Nórsko
Mlieko vyprodukované na sezónnej farme sa spracúva na kyslú smotanu („rømme“), nórsky hnedý syr a „skjørost“ (druh syra). Sezónna farma má raz týždenne „Deň otvorených dverí“. Dojičky v tento deň vítajú návštevníkov a predávajú svoje výrobky a kávu. Záujemcovia dostanú informácie o sezónnom chove a spracovaní mlieka a sú pozvaní aj na návštevu priestorov farmy. Jedným z „produktov“ sezónneho farmárstva je teda v tomto prípade aj šírenie vedomostí a osveta. Navyše, pasúce sa zvieratá sa priamo podieľajú na tvorbe špecifického typu poľnohospodárskej krajiny. Ich vplyv sa prejavil navonok už krátko po začatí prevádzky.
Farma
Letné pasienky
Starí rodičia Siny Joten Søndmør viedli sezónnu farmu až do roku 1982, keď sa od tejto činnosti rozhodli upustiť. Sezónna farma predtým fungovala už od začiatku alebo polovice 19. storočia. Na jednom z drevených trámov
v objekte je napísaný rok 1917. Po ukončení sezónneho farmárčenia sa objekt bývalej sezónnej farmy využíval ako chata. Pred obnovením činnosti bola postavená nová budova na spracovanie mlieka. Bolo potrebné získať aj nevyhnutné nové vybavenie, ako napríklad mobilný dojací stroj poháňaný dieselovým generátorom, novú pec a formy na syr.
Sina Joten Søndmør vyrastala na farme s dojičkami. Ona, jej dve sestry
a matka v súčasnosti vedú sezónnu farmu. Všetky súčasné dojičky majú veľký záujem o spracovanie mlieka a tradičnú výrobu mliečnych produktov. Žiadna z nich nemá formálne vzdelanie v oblasti poľnohospodárstva, všetky však majú skúsenosti s riadením farmy.
Hospodárske zvieratá (v prevažnej miere kravy) sa pasú voľne, ale majú obojky NoFence. Tieto obojky umožňujú vymedziť oblasť, kde sa zvieratá môžu pásť. Okrem trávy, ktorú spásajú, dostávajú aj koncentrované krmivo. Sezónna farma má okrem dieselového generátora pre mobilný dojací stroj aj solárny panel na elektrické osvetlenie. Objekty na chladenie a spracovanie mlieka dostávajú vodu prostredníctvom osobitného potrubia. Inak sa používa voda z potoka.
Krajinu v okolí sezónnej farmy charakterizuje zvlnený terén so zmesou brezových a borovicových lesov. Vďaka močariskám sa les javí trochu otvorenejší.
Chované dojnice patria k nórskemu červenému plemenu a kozy sú nórske dojné kozy.
Sezóna sa na farme začína na prelome júna a júla a končí na prelome júla a augusta. Hospodárske zvieratá sa z hlavnej farmy na sezónnu farmu prepravujú pomocou vozidiel. Cesta dlhá približne 20 km trvá cca 30 minút. Výškový rozdiel medzi hlavnou a sezónnou farmou je približne 100 m.
Okrem priameho predaja na sezónnej farme sa výrobky predávajú aj v miestnom obchode s potravinami.
V letnom období, teda počas hlavnej sezóny, sa na farme prejavuje nedostatok dojičiek. Možným riešením by mohlo byť niekoho prechodne zamestnať; muselo by však ísť o oddané osoby, ktoré by boli ochotné vziať na seba túto časovo veľmi náročnú prácu.
Záujem o spracovanie mlieka a výrobu potravín bol najdôležitejším faktorom, ktorý viedol k obnoveniu sezónneho farmárstva. Spracovanie mlieka je teda základom celej popisovanej podnikateľskej činnosti.
Spôsob riadenia sezónnej farmy ‒ pokiaľ ide o množstvo používaného vybavenia ‒ je pomerne jednoduchý. Dojičky sa tak rozhodli zámerne.
Sezónna pastva v tomto prípade neprináša žiadny mimoriadny osobitný príjem. Rozpočet je vyrovnaný, avšak sezónne poľnohospodárstvo prináša dojičkám veľa radosti.
Dojičky udržiavajú tradíciu sezónneho farmárstva, čo je dôležité už len preto, že v regióne zostalo len veľmi málo sezónnych fariem, ktoré produkujú mlieko.
Sina Joten Søndmør a jedna z jej sestier absolvovali kurz sezónneho poľnohospodárstva a jedno leto praxovali na sezónnej farme, aby lepšie pochopili, ako sa vyrába syr. Ich matka absolvovala kurz výroby syra.
V susedných obciach sa nachádza niekoľko aktívnych sezónnych fariem, ktoré sú k dispozícii pre pomoc a poradenstvo.
Dojičky majú niekoľko nápadov a plánov, ako je šírenie informácií
o sezónnom poľnohospodárstve, napríklad ponukou pobytov na sezónnej farme alebo kurzov. Súčasná situácia ohľadom počtu hospodárskych zvierat a množstva tradičných výrobkov sa je optimálna a v tomto smere sa neplánujú nijaké zmeny.
„Je veľmi zmysluplné vyrábať potraviny z miestnych zdrojov kvalitným spôsobom a využívať dostupné zdroje v bezprostrednej blízkosti.”
„Aby niekto pochopil, čo robíme, musíme to opísať veľmi podrobne a konkrétne, a aby niekto skutočne pochopil, čo robíme, musí byť s nami jeden deň, aby videl, koľko práce robíme.”
Ak chcete začať so sezónnym farmárstvom, Sina Joten Søndmør odporúča absolvovať kurz alebo pracovať na sezónnej farme s podobným režimom hospodárenia, aký chcete rozvíjať. Okrem toho sú na sezónne poľnohospodárstvo k dispozícii dotácie. A potom je potrebné „jednoducho to urobiť“.
Funded by the European Union. Views and opinions expressed are however those of the author(s) only and do not necessarily reflect those of the European Union or the European Education and Culture Executive Agency (EACEA). Neither the European Union nor EACEA can be held responsible for them.
