Tento modul predstavuje existujúci všeobecný rámec, príležitosti, ako aj obmedzenia a riziká, ktoré musia podnikatelia v oblasti sezónneho presunu zvierat zohľadniť. Poskytuje odporúčania, ako začať podnikať, a zaoberá sa kľúčovými otázkami rozvoja podnikania. Tie sa musia prispôsobiť každému podniku. Cieľom tohto modulu je teda zvýšiť informovanosť o podnikateľskom rámci pre podnikateľov v oblasti transhumancie, o niektorých základných nástrojoch a podnikateľskom myslení.
Rozhodnutia a dohody na celosvetovej, európskej a vnútroštátnej úrovni ovplyvňujú rámec európskeho poľnohospodárstva vrátane presunu zvierat. Napríklad globálne ciele, ako sú ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN boli zakotvené v poľnohospodárskej politike Európskej únie, čo znamená, že poľnohospodárska výroba by mala napríklad prispievať k odstráneniu hladu vo svete. Okrem toho Európska Zelená dohoda ktorá sa zaoberá zmenou klímy a zhoršovaním životného prostredia, má vplyv na poľnohospodársku výrobu vo všeobecnosti aj konkrétne na pasenie. Zahŕňa stratégie, ako je napríklad stratégia „Farm to Fork“ ktorá sa zameriava na udržateľné potravinové systémy a stanovuje ciele napríklad na zvýšenie ekologického poľnohospodárstva, zníženie používania pesticídov a hnojív a zníženie potravinového odpadu. Okrem toho iná stratégia v oblasti biodiverzity sa zaoberá obnovou európskej biodiverzity. Medzi ciele patrí zvýšenie počtu chránených oblastí, vytvorenie krajinných prvkov bohatých na biodiverzitu a zvýšenie ekologického poľnohospodárstva. Tieto politické ciele a stratégie ovplyvňujú poľnohospodárstvo v Európe prostredníctvom všeobecných právnych predpisov a smerníc, ako aj prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a jej nariadení o financovaní. Zatiaľ čo uvedené príklady sa týkajú poľnohospodárskej výroby v rámci Európskej únie, iné európske krajiny, ako napríklad Nórsko, sa zaviazali k podobným politickým cieľom. Pohybovať sa v tomto pomerne zložitom politickom a finančnom rámci, napríklad s cieľom získať nárok na financovanie zo schém, môže byť pre realizátorov transhumancie výzvou. Postupy mnohých podnikateľov v oblasti transhumancie sú však už v súlade s cieľmi zvýšenia ekologickej produkcie, zníženia používania hnojív a zvýšenia biodiverzity SK1, SK2, SK3 and GR4. Budúca európska poľnohospodárska politika tak môže poskytnúť týmto chovateľom čoraz viac príležitostí na rozvoj ich podnikania. Viac informácií o politickom a finančnom rámci v konkrétnych krajinách nájdete v národných správach.
Uvedený rámec vytvára predpoklady pre vývoj trhu, a tým aj pre rozvoj podnikania. Tento trh má tendenciu byť nestabilný, pokiaľ ide o nákup poľnohospodárskych dodávok aj predaj výrobkov. Od zavedenia SPP v roku 1962 sa poľnohospodárstvo stalo dodávateľom komodít na výrobu potravín, krmív a energie. Poľnohospodári sa snažia vyrábať čo najlacnejšie a hľadajú možnosti, ako ponúknuť štandardnú kvalitu za čo najnižšiu cenu. Tento model nemusí byť pre všetkých účastníkov trhu zničujúci, ale môže byť „pretekom ku dnu“, čo je výraz, ktorý označuje snahu podniku znížiť ceny konkurencie obetovaním štandardov v oblastiach, ako sú kvalita, bezpečnosť a mzdy. Väčší poľnohospodári sa s touto situáciou môžu vyrovnať veľmi dobre a dosiahnuť zisk. V prípade menších poľnohospodárov je ťažké dosiahnuť úspory z rozsahu na úrovni jedného podniku. Menší poľnohospodári sa môžu snažiť spolupracovať a zadávať činnosti externým dodávateľom alebo ich zadávať iným dodávateľom. Dodávať komodity konkurencieschopne na globálnom trhu je však v súčasnosti pre menších poľnohospodárov takmer nemožné. Európa je veľmi rôznorodá, napríklad z hľadiska podnebia, pôdy a nákladov na výrobné faktory, ako je pracovná sila a pôda. Rozsah výroby, ktorý je možný alebo potrebný na dosiahnutie konkurencieschopnosti na trhu, sa preto v Európe líši. Zatiaľ čo niektoré poľnohospodárske podniky sa stávajú komplexnejšími diverzifikáciou prostredníctvom reťazcov pridanej hodnoty potravín, krmív, energie a priemyslu a investovaním do nepoľnohospodárskych podnikov, pre niektorých menších poľnohospodárov zostáva poľnohospodárstvo jadrom ich činnosti. Ich príjmy a zisky však pochádzajú mimo poľnohospodárstva.
Výsledkom poľnohospodárskej činnosti je špecifická poľnohospodárska krajina. Ich vzhľad sa v Európe líši, napríklad v dôsledku rozdielov v podnebí, pôdnych podmienkach, budovách, plodinách a spôsoboch hospodárenia. Vzdelávací Modul 2 uvádza príklady krajinných štruktúr, ktoré sú výsledkom transhumancie. Hodnotenie minulých a súčasných poľnohospodárskych krajinných štruktúr sa môže medzi verejnosťou líšiť; manažment niektorých typov krajinných štruktúr je však podporovaný z verejných prostriedkov. Ide napríklad o krajiny s vysokou biodiverzitou. Príkladom úsilia o zachovanie týchto typov krajiny je pasenie v národných parkoch v Maďarsku a spolupráca medzi farmárkou a správou národného parku na Slovensku sú príkladom úsilia o zachovanie týchto druhov krajiny. Hoci poskytovanie platieb za udržiavanie krajiny môže spôsobiť, že verejnosť bude poľnohospodárov vnímať skôr ako druh poskytovateľa verejných služieb než ako podnikateľa, odráža to ocenenie hodnôt, ktoré poľnohospodári produkujú. Okrem toho pre podnikateľov v oblasti transhumancie takéto platby poskytujú ekonomické príležitosti.
Zmeny vo finančnej podpore poľnohospodárov môžu nastať so zmenami v politickom programe a v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom výhľade. Napríklad celková podpora európskych poľnohospodárov prostredníctvom SPP a podobných programov má dlhú tradíciu a je nepravdepodobné, že by sa – napriek určitým úpravám – v krátkom čase zásadne zmenila. Pri zohľadnení možných zmien vo finančnej podpore musia poľnohospodári zvážiť dostupnosť podporných schém a svoje krátkodobé, strednodobé a dlhodobé finančné potreby na udržanie alebo investície do hospodárskych zvierat, strojov, technológií alebo infraštruktúry. Okrem toho musia poľnohospodári zvážiť širší posun smerom k ekologickejšiemu hospodárstvu a ambiciózne ciele pre poľnohospodárstvo, ktoré sa zameriavajú na ekologickejšie, čistejšie, cenovo dostupnejšie a zdravšie postupy pri výrobe, spracovaní, skladovaní a preprave, pričom sa zameriavajú aj na zníženie emisií uhlíka v tomto odvetví. Ak ako poľnohospodár nezohľadníte prebiehajúce politické rozhodnutia o ekologickejšej a klimaticky priaznivejšej výrobe, môžete ohroziť svoju pozíciu na trhu, pretože (1) čoraz viac subjektov v sektore dodržiava aktualizované normy a certifikáty a (2) čoraz viac podnikateľov dokonca prekračuje rámec predpisov a stanovuje vyššie normy.
Všetky prijaté a zamietnuté podnikateľské kroky sú spojené s príležitosťami a rizikami. Poľnohospodárstvo a najmä sezónny chov zvierat môžu byť podnikmi náchylnými na vyššiu neistotu ako iné odvetvia, pretože sú silne závislé od klimatických podmienok. Napriek tomu je potrebné prijímať rozhodnutia s prihliadnutím na úsilie potrebné na vykonanie úlohy, ako aj na pravdepodobnosť jej úspešnosti. Na prijímanie správnych rozhodnutí je dôležité zohľadniť kontext, v ktorom sa rozhodnutia prijímajú, napr. farmu, jej pôdu a hospodárske zvieratá, osobné životné podmienky, finančnú situáciu, potreby a očakávania spolupracovníkov a zákazníkov. Komplexnosť týchto faktorov závisí od rozsahu podniku, napr. z hľadiska výroby, zamestnancov, zákazníkov a spolupracujúcich firiem. Hoci po dôkladnom zhodnotení potenciálnych pozitívnych a negatívnych dôsledkov sa niektoré rozhodnutia môžu pri spätnom pohľade javiť ako múdrejšie než iné. Preto je dôležité poučiť sa z predchádzajúcich rozhodnutí. Čím úspešnejšie boli Vaše rozhodnutia v minulosti, tým istejšie budete prijímať ďalšie rozhodnutia. Správať sa ako podnikateľ teda neznamená podstupovať všetky riziká, ale odhaliť riziká, zvážiť ich a prijať rozumné a vhodné rozhodnutia (príklad rozhodovacieho stromu nájdete v časti 4.2).
V porovnaní s globálnymi komoditnými trhmi sú medzery na trhu bežne určené pre špecializované výrobky, výrobné metódy alebo špeciálne spôsoby oslovovania zákazníkov. Podnikajúci poľnohospodári by mali zvážiť svoje hlavné záujmy a skúsenosti a – čo je najdôležitejšie – druhy výrobkov a produkcie, ktoré ich najviac zaujímajú, a tie rozvíjať. Základná otázka, na ktorú je potrebné odpovedať, znie: „Ktorá špecializovaná výroba, špecializované spracovanie a špecializovaný marketing zodpovedajú zdrojom, schopnostiam a preferenciám môjho podniku?“ Spôsob, ako identifikovať potenciál vstupu do medzery na trhu, spočíva v tom, že sa zamyslíte nad výrobkami a službami, ktoré potrebujete alebo by ste ocenili, keby ste ich mali, ale ktoré sú vo vašej oblasti ťažko dostupné. Možno sú tieto výrobky alebo služby zaujímavé aj pre iných a vy ako podnikateľ ich môžete ponúknuť. Identifikácia a pochopenie konkrétnej skupiny spotrebiteľov a jej potrieb, preferencií, záujmov a nákupných zvyklostí je rozhodujúca pre určenie, či má podnik zdroje a záujmy na uspokojenie potrieb potenciálnych zákazníkov. Okrem toho znalosť cieľového trhu umožňuje podnikateľovi reagovať na meniace sa preferencie spotrebiteľov a podmienky na trhu. Jedinečná predajná ponuka (Unique Selling Proposition – USP) je pojem, ktorý definuje jedinečný prínos výrobku alebo služby a odlišuje ich od konkurencie. Zdôrazňuje, ako výrobok alebo služba spĺňa potreby a želania cieľového trhu, a mala by byť dôveryhodná a dôsledne komunikovaná. Je kľúčovou zložkou marketingovej stratégie. Podnikatelia v oblasti transhumancie môžu považovať krajinu a jej regionálne charakteristiky za záchytný východiskový bod na vytvorenie USP (pozri napríklad výrobky a služby poskytované v týchto nasledujúcich prípadových štúdiách FR2, ES1 and SK2). Zohľadnite jednoduché a praktické možnosti zasielania fotografií, krátkych príbehov a blogov na sociálne médiá, ktoré ukazujú bohatstvo transhumancie.
Po identifikácii trhu je potrebné upútať pozornosť klientov – podnikov alebo zákazníkov. Majte na pamäti, že podniky majú iné potreby a želania ako súkromní zákazníci. Na oslovenie predpokladaných klientov a skutočný vstup na identifikovaný trh je potrebné starostlivé plánovanie propagácie a vypracovanie vízií, ktoré oslovia potenciálnych klientov. Odporúča sa stanoviť si jasné ciele, čo chcete dosiahnuť svojím podnikaním a marketingovým prístupom. Nebuďte na začiatku príliš sofistikovaní, ale ambiciózni a dôslední. Stanovte si jasné prepojenie medzi vašou komunikovanou víziou, obchodnou stratégiou a jednotlivými krokmi. Na to, aby ste mohli získať prístup na národné alebo dokonca väčšie trhy a osloviť ich, je s najväčšou pravdepodobnosťou potrebná spolupráca. Takáto spolupráca môže zahŕňať partnerov na horizontálnej úrovni, ako sú iní poľnohospodári, a/alebo partnerov na vertikálnej úrovni, ako sú spracovatelia alebo maloobchodníci. Marketing si vyžaduje vysokú úroveň koordinácie a spolupráce medzi rôznymi partnermi, čo môže byť ťažké dosiahnuť. Na identifikáciu partnerov a budovanie partnerstiev v hodnotovom reťazci medzier na trhu zvážte nasledujúce skutočnosti: (1) Identifikujte konkrétnych partnerov potrebných pre zvolený marketingový prístup a hodnotový reťazec. (2) Nájdite partnerov, ktorí majú podobné hodnoty, ciele a obchodné modely, aby sa čo najviac zabezpečilo, že partnerstvo je zosúladené a partneri pracujú na rovnakých cieľoch. (3) Posúďte schopnosti a zdroje potenciálnych partnerov vrátane ich skúseností, infraštruktúry a schopnosti v prípade potreby rozšíriť alebo znížiť rozsah podnikania. (4) Zvážte potrebné odborné znalosti a zdroje partnera na uvedenie vašich produktov na trh. (5) Nájdite partnerov, ktorí sú otvorení spolupráci a ochotní investovať čas a úsilie potrebné na vybudovanie silného partnerstva, pretože partnerstvá si vyžadujú dobrú komunikáciu a spoluprácu, aby boli úspešné. (6) Uzatvorte formálnu dohodu vrátane úloh a povinností všetkých partnerov, podmienok partnerstva a plánu riešenia sporov (pozri napríklad organizovanie obchodu pri podnikaní v transhumancii ako základ)
Udržať sa na trhu znamená udržať si náskok pred konkurenciou a/alebo si udržať svoje USP. Konkurencia v podnikaní môže byť tvrdá, najmä na rýchlo sa vyvíjajúcich trhoch. Tu je niekoľko návrhov, ako obhájiť svoju pozíciu na trhu a budovať a podporovať svoju konkurenčnú výhodu:
Komplexný podnikateľský plán je dôležitým prvým krokom pre podniky všetkých veľkostí, bez ohľadu na to, či sú jednoduché alebo zložité. Dôkladný plán (1) pomôže zorientovať sa, zapamätať si všetky podrobnosti a zabezpečiť, aby boli podniknuté potrebné kroky, (2) poslúži ako návod a pomôže dôkladne premyslieť motívy na začatie podnikania, budúce ciele a mieru ich dosiahnutia, (3) je potrebný na získanie úveru, fondov a financií, pretože veritelia očakávajú a majú prístup k podnikateľským plánom, aby zistili, či je možné úver splácať. Podnikateľský plán by mal byť živým dokumentom. Plány by sa mali porovnávať so skutočnosťou a v prípade potreby upravovať. Na internete sú k dispozícii rôzne typy podnikateľských plánov a šablón. Niektoré sú písomné dokumenty, iné pozostávajú z pracovných hárkov, ktoré sa majú vyplniť. Bez ohľadu na to, aký formát si vyberiete, podnikateľský plán možno zostaviť v súlade s nasledujúcimi 10 krokmi:
Pokiaľ ide o plánovanie podniku, na internete je k dispozícii množstvo nástrojov a postupov na rozhodovanie a delegovanie právomocí. V tejto podkapitole sú uvedené dva príklady prístupov pre rozhodovanie a odporúčanie pre jednoduchý výpočet. Ten možno použiť na získanie prvého dojmu, či môže byť plánované podnikanie ziskové.
Eisenhower-Box je jednoduchý rozhodovací nástroj, ktorý Vám pomôže zvýšiť produktivitu rozhodovania.
Podnikateľ by mal stanoviť priority úloh na základe ich naliehavosti a dôležitosti. Takéto stanovenie priorít pomáha rozhodnúť, ktoré úlohy by sa mali vykonať okamžite, ktoré by sa mali odložiť na neskôr, ktoré úlohy by sa mali delegovať na niekoho iného a ktoré by sa mali zrušiť (obrázok 1).
Obrázok 1: Eisenhower-Box
Hoy-Tarterov model odporúča rôzne úrovne zapojenia, od úplného delegovania zodpovednosti až po prijímanie rozhodnutí bez konzultácií. Rozhodnutie o delegovaní alebo konzultácii závisí od toho, či má osoba: (1) záujem na výsledku rozhodnutia, (2) odborné znalosti a (3) sklon konať v najlepšom záujme všetkých partnerov (obrázok 2).
Obrázok 2: Hoy-Tarterov model
Nasledujúce vzorové výpočty sú jednoduché, ale sú dobrým začiatkom na zamyslenie sa nad Vašimi zdrojmi, zanietením pre výrobu, spracovanie a predaj. Základy príkladu sú platné bez ohľadu na to, či ide o konvenčnú, ekologickú alebo biodynamickú produkciu. V prvom príklade je vypočítaný ročný obrat poľnohospodára, ktorý dodáva mlieko do mliekarne, v druhom príklade je vypočítaný ročný obrat poľnohospodára, ktorý mlieko spracúva a výrobky predáva priamo zákazníkom.
Dodávka do mliekarne
Farma so 100 kravami, z ktorých každá produkuje 10 000 kg mlieka ročne, vyprodukuje 1 000 000 kg mlieka ročne.
Platba 30 centov netto/kg mlieka znamená obrat 300 000 EUR ročne.
Poľnohospodár sa nemusí starať o predaj, nemá však vplyv na cenu, ktorá sa určuje podľa podmienok na trhu.
Spracovanie a predaj (priamy marketing)
Farmár s 15 kravami, z ktorých každá produkuje 8 000 kg mlieka ročne, vyprodukuje 120 000 kg mlieka ročne.
Na výrobu 1 kg syra je potrebných 10 kg mlieka a farmár dostane 25 €/kg syra vrátane distribúcie.
To znamená, že ročný obrat je 300 000 EUR
Poľnohospodár musí vynaložiť veľké úsilie na predaj výrobkov, má však vplyv na predaj (cenu), marketing a distribúciu.
Výsledkom veľmi odlišných spôsobov organizácie podnikania a predaja výrobkov môže byť rovnaký obrat. Okrem toho je dôležité si uvedomiť, že obrat nie je to isté ako zisk. V praxi sa stáva, že sa snažíte zvýšiť svoj obrat bez toho, aby ste si všimli, že Váš zisk sa nezvyšuje. Pracujete teda viac, aby ste dosiahli rovnaký zisk. To znamená, že je dôležité všímať si konkurenciu na trhu (externú) a zamyslieť sa (interne) nad svojimi postupmi a nad tým, či dosahujete svoje stanovené ciele (pozri časť 4.1).
Penson, J.B., Oral, Jr. C., Rosson, C.P. & Woodward, R.T. 2017. Introduction to Agricultural Economics. Pearson.
Martinho, D.P.J.V. (ed.) 2014. The Agricultural Economics of the 21st Century.
Schwenke, K. 1991. Successful Small-Scale Farming.
Sowell, T. 2014. Basic Economics: A Common Sense Guide to the Economy.
Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však len názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nemôžu niesť zodpovednosť.
